Je labuť krásna?

Krásna labuť spanilá, 
sadá na riek ramená. 
Za kačicami tam chodí,
čo kvôli nim slzy roní.
Kačice len s posmeškami,
smejú sa nad jej slzami.
Krásu podľa nich nemá,
veď je iná, veď je bledá.
Že vraj ona nie je krásna,
keď na ne nepodobá sa.
Raz však prišla na jazero,
kde husičiek plno bolo.
Tie jej krásu ospevovali,
len za dobre sa s ňou mali.
Na jazero išla tretie,
jazero veľké labutie.
Labutiam sa páčila,
veď ako ony bola,
A čo teraz? 
Je krásna, či nie? 
Kto jej otázku zodpovie?
Zatiaľ čo niekde bola krásna,
inde jej krása hneď zhasla.
Krása to len názor je,
mení sa a zostarne.
Krásu hodnotí spoločnosť,
to je tá jej pravá cnosť.

Hana Pullmannová, III.O